Úvod | Blog | Ako na internete preberať cudzie texty a nekradnúť?

Ako na internete preberať cudzie texty a nekradnúť?

Fotografia: Oliver Thomas Klein, unsplash.com

Vytvorenie nového a  čitateľsky zaujímavého obsahu na internete vyžaduje tradičnú žurnalistickú prácu – od naštudovania problematiky, zbierania podkladov, cez získanie prípadných vyjadrení až po overovanie faktov. Príprava autorského článku znamená  častokrát hodiny práce. Okrem autorských článkov je častým spôsobom ako pokryť dopyt po online informáciách s trendovými či aktuálnymi témami, preklad textov zo zahraničných portálov.

S pribúdajúcimi webstránkami a portálmi publikujúcimi veľké množstvo online obsahu vyvstáva otázka, ako pristupovať ku citovaniu či preberaniu cudzích textov a ako ku prekladom článkov zo zahraničia. Prekladový text z angličtiny, je druhým najčastejšie preberaným obsahom v slovenskej online mediálnej praxi (prvým sú fotografie). Články, ktoré sú často preberané zo zahraničných zdrojov, spracúvajú témy lákavé pre mladú generáciu – trendy a zaujímavosti zo sveta lifestyle, kultúry, módy, cestovania, športu a techniky. Mladí sú zvyknutí konzumovať online obsah denne, internet je nich pre najpoužívanejším médiom a je dôležité, aby sa do ich zorného poľa vždy dostala aj informácia o autorovi článku. V čase šíriacich sa fake news a dezinfomácií je úsilie naučiť mladého čitateľa kriticky myslieť a overovať si informácie, ktoré číta na internete, obzvlášť potrebná.

Redaktori, autori, všetci tvorcovia obsahu si pri zahraničných textoch – v duchu či nahlas – kladú tie isté otázky:

Keď použijem len časť cudzieho textu, kedy je už nevyhnutné pýtať si súhlas jeho autora?
Ako autorstvo pôvodnému autorovi priznať tak, aby som mu nezasiahol do jeho vlastníckych práv?
Je v poriadku, ak preložím z angličtiny cudzí článok,  keď na konci uvediem, odkiaľ som čerpal?

Pokúsme sa zodpovedať najčastejšie dilemy.

1. Kedy možno použiť cudzí text bez súhlasu jeho autora?

Ak dielo cudzieho autora redaktor či bloger použije v rámci krátkej citácie alebo pri informovaní o aktuálnych spravodajských situáciách, nie je nutné pýtať si jeho súhlas. Pri citácii je fér zároveň časť textu či slovo prelinkovať na pôvodný, citovaný článok.
Krátkou citáciou však nie je doslovný preklad textu z cudzieho jazyka. Čo v tom prípade?

2. Za akých podmienok je možné použiť preložené zahraničné články?

Ak sa autor rozhodne tému spracovať tým, že preloží zahraničný článok, musí uviesť hyperlink na pôvodný zdroj, a to nielen na konci článku, ale v prípade, že dochádza ku citovaniu, je potrebné linkovať i v texte, bezprostredne po citácii.
Pri tvorbe online obsahu je inšpirácia iným textom bežná, ale netreba zabudnúť, že cieľom je vždy nový obsah s pridanou hodnotou.  Hranica medzi autorským prínosom k textu a plagiátorstvom je  tenká.

Ak sa autor rozhodne prevziať na svoj web celý text (alebo jeho významnú časť, nie len krátku citáciu), ktorý napísal niekto iný, je potrebné  získať súhlas držiteľa práv. To znamená autora vypátrať a kontaktovať ho so žiadosťou o súhlas. Následne nezabudnúť text označiť formuláciou „so súhlasom autora“, ako to robí napríklad DenníkN.

3. A čo blogy?

Za činnosť bloggerov je zodpovedný prevádzkovateľ média, ktoré priestor na blogovanie poskytlo, resp. blogovacej platformy. Preto si prevádzkovatelia serverov, na ktorých sú umiestňované blogy, upravujú podmienky pre autorov blogov, v ktorých definujú všetky vyššie spomenuté etické princípy (napr. blogy v Sme.sk, blogy na eTrend.sk ). Zároveň by mal byť na webstránke dohľadateľný kontakt na administrátora blogov, ktorého je v prípade porušovania pravidiel možné osloviť.

Čo a z akých zdrojov budeme mať možnosť čítať na internete v budúcnosti?

Všetci máme vo svojich rukách moc ako meniť zaužívané nekorektné postupy pri preberaní cudzích textov mediálnej praxi a podporiť etické prostredie v oblasti publikovaného slovenského obsahu. Všetci sme totiž na internete v úlohe čitateľov a  vtedy je na našom rozhodnutí, čo budeme čítať a aký zdroj uprednostníme. Zároveň sú mnohí z nás v úlohe tvorcov obsahu, kedy rozhodujú ako eticky a korektne sa k textom či fotografiám, ktoré nie sú vlastné, postaviť.
Naše správanie na internete je otázkou voľby – volíme, čo a z akých zdrojov budeme mať možnosť čítať online v budúcnosti.

________________________

Odpovede na všetky tieto otázky ponúka aj Autorský zákonKódex preberania obsahu na internete. Profesionálne sa tejto téme na Slovensku venuje združenie pre internetovú reklamu IAB Slovakia. V rámci neho funguje Etická komisia – tím mediálnych odborníkov, na ktorých je možné sa obrátiť v prípade otázok ohľadne etického preberania obsahu na internete.
IAB Slovakia je tiež členom Asociácie na ochranu novinárskej etiky, ktorá nedávno vydala nové znenie Etického kódexu novinára. Podporuje tak etické správanie žurnalistov a redakcií naprieč slovenskými médiami, ktoré je v časoch silnejúceho trendu fake news, zverejňovania neoverených faktov či hoaxov, tak dôležité.